Na prvý pohľad seriózny herec, v skutočnosti celoživotný bojovník s písmenami, ktoré si občas robia, čo chcú. Branko otvorene priznáva, že prvá divadelná čítačka je preňho dodnes stres, scenáre potrebuje dostať vopred a dabingové úlohy radšej programovo odmieta. Paradoxne si však texty dokáže zapamätať mimoriadne rýchlo – a keď treba, zvládne aj päťstranový monológ na koni pred dvaapoltisícovým publikom. Horšie je, keď sa mu pri nasadaní roztrhnú nohavice a zvukári zabudnú vypnúť mikroport. Jeho skutočným únikom je však karavan, ktorý nevníma ako dopravný prostriedok, ale ako úplne iný spôsob života. S rodinou v ňom strávil aj celé dva mesiace, cestoval cez Sardíniu, Švajčiarsko a Alpy a namiesto hotelov vyhľadával dedinské krčmy, miestne zábavy a miesta, kam sa bežní turisti nedostanú. Kým ostatní riešia, ako ďaleko je apartmán od mora, on jednoducho zaparkuje priamo pri pláži. Na penziu nechce chatu ani dom pri mori – chce druhý, menší karavan a slobodu vyraziť vždy, keď sa mu zachce. Pretože ani dyslexia, ani roztrhnuté gate, ani život v aute nie sú problém, keď sa z nich človek dokáže zasmiať.
Podden och tillhörande omslagsbild på den här sidan tillhör
ZAPO. Innehållet i podden är skapat av ZAPO och inte av,
eller tillsammans med, Poddtoppen.